ENTOMBED boli kedysi jednou z mála kapiel, ktorá sa v ére zdokonaľujúcej sa produkcie a zvukovo čoraz čistejšieho death metalu obrátila proti prúdu a po typicky švédskych deathmetalových začiatkoch do svojej hudby primiešala punkové vplyvy, zvuk popľuvala a povláčila po zemi. Ich výhodou bolo to, že napriek veľmi úzko zadefinovanému žánru dokázali prinášať nápadité a líšiace sa albumy, pokrivkávajúce azda len kvalitou. Absolútny vrchol znamenal „Morning Star“, na ktorý neskoršími počinmi ENTOMBED nedokázali nadviazať. Predtým, než zaznie čokoľvek ďalšie: tohtoročná novinka „The Serpent Saints – The Ten Amendments“ dosahuje polovicu úspechu už len tým, aká je ambiciózna.

A ak si nevypočujete minimálne titulnú skladbu, nikdy nezistíte, ako by SLAYER nahrali úvod „Seasons In The Abyss“, kebyže majú v kapele klaviristu.

Kto by čakal od hadích svätcov štýlové zmeny, dokonca aj po albumoch, kedy bol celý ten štýl tak trochu na škodu, zostane sklamaný. Dobrá správa je, že nejaké, aj keď nebadané, predsa len nastali. ENTOMBED posunuli svoj nekompromisne hobľujúci punkoidný death metal smerom k old-school thrash metalu a vedomí si nástrah a kvantity podobných kapiel, obohatili ho vyspelým a sofistikovaným prístupom k dramaturgii. Navyše sa rozhodli nemaskovať old-school inšpirácie, takže napríklad „Masters Of Death“ je plná takmer doslovných citácii legendárnych thrash- a deathmetalových hymien, vrátane spomínania ich autorov v texte. Rytmická sekcia si dala záležať a na vypolstrovanú stenu nahrávacieho štúdia pripla špendlíkmi obrovský nápis vo švédštine „Neopakovať! Vymýšľať! Udržať napätie!“. Do takýchto podkladov bolo pre zbytok kapely radosť vymýšľať riffy a vyhrávky a z celej nahrávky túto pohodu nádherne počuť. Záleží tým pádom už len na ochote a času, ktorý sa albumu rozhodnete venovať. Je však veľmi vysoká možnosť, že aj keď si po dvoch posluchoch viac ako dva-tri refrény nezapamätáte, počas počúvania nebudete mať pocit, že sa skladby zlievajú v jednu. Hoci ide o retro exhumované z extra smradľavého hrobu, ponad skladby sa vznáša nadhľad a uvedomenie si, ktorý rok sa píše. Rúhanie, satanistické a násilné texty dnes už nevystrašia ani nefascinujú, no pokiaľ ste však mali v pravý čas pätnásť rokov a na stene vám viseli plagáty OBITUARY, MORBID ANGEL, NAPALM DEATH, DEICIDE, KREATOR, či VADER, užijete si to. Že je to lacné a vypočítavé? Nuž, ale ENTOMBED tam boli tiež, pod iným názvom dokonca oveľa skôr.. Prečo im neveriť?

K albumu „The Serpent Saints – The Ten Amendments“ sa dá postaviť dvoma spôsobmi. Odvrhnúť ho ako revival skorých a amatérskych deväťdesiatok, pretože vám ide o feeling a nezaujíma vás, že nápadovo a produkčne je na tom napriek starému kabátu oveľa lepšie, než nesmrteľné klasiky a medzi drážkami CD sa to hemží veľmi súčasnými momentmi. Alebo uznať, že ENTOMBED po rokoch natočili opäť súvislý, spolu držiaci a krásne funkčný album plný hrobárskej hliny a nezabudnuteľných starých čias.

Najlepšie skladby:
„Serpent Saints“
„The Dead, The Dying And The Dying To Be Dead“

Ako hodnotím niektoré predošlé albumy?
Clandestine [1991] – 7/10
Wolverine Blues [1993] – 7,5/10
To Ride, Shoot Straight And Speak The Truth [1997] – 6,5/10
Morning Star [2001] – 9/10
Inferno [2003] – 6/10